Na Ukrajinských cestách môžete stretnúť takmer všetko. Od luxusných áut popredných značiek, cez tradičné autá ako sú lady, alebo volgy, až po konské povozy. Nepríjemné je najmä stretnutie s miestnymi policajtmi, ktorí vás kontrolujú podľa nálady a cieľom ich kontroly je poväčšine udelenie pokuty. Tú dostanete tak či tak, aj keď ste sa nedopustili žiadneho priestupku. Stačí, keď policajt povie : „Ty pil!" Márne sa budete brániť a tvrdiť, že ste nič nepili. Policajt vám pohrozí odberom krvi v miestnej nemocnici a verte, že ak uvidíte injekčnú striekačku, ktorou by vám tu krv odoberali, priznáte sa aj k vražde. V lepšom prípade vám ešte môže nariadiť dychovú skúšku priamo na mieste. Ukrajinci na to používajú naozaj exotické pomôcky. Napríklad igelitové vrecko, do ktorého fúknete a policajt ovoniava jeho obsah, alebo noviny stočené do rúrky. Vy na jednom konci do rúrky fúknete a policajt na druhom konci nosom zisťuje, či ste pili. Maximálna exotika je fúkanie do policajnej čiapky. Výsledok všetkých týchto testov býva rovnaký, ako na začiatku - „Ty pil!" Potom nasleduje „jednanie sa" o pokutu na spôsob kupovania kravy v diele Rysavá jalovica. Dôležité je, koľko ponúknete a či bude obojstranná spokojnosť. Väčšinou si ukrajinskí muži zákona pýtajú „na kávu", ale podľa výšky udelených pokút by už dávno všetci po vypití toľkých káv pomreli na infarkt.
Na margo ciest musím povedať, že najväčšou exotikou pre mňa bola dopravná značka, ktorú som videla v Užhorode. Bol na nej nápis Bratislava a ukazovateľ smeru. Zdalo by sa, že Bratislava je niekde za rohom, najviac ak 20 kilometrov od značky. Úplne nezainteresovaný človek by azda podľahol tomuto klamu a tešil by sa, že každú chvíľu zbadá osvetlený Bratislavský hrad. Pravda je však taká, že od tejto značky k Bratislave je viac ako 500 kilometrov.
