Vraví sa, že nad alkoholom nikto nezvíťazil, ale Slováci sa o to rozhodne pokúšajú. V tomto smere sa Ukrajina pre nás stala jedným obrovským liehovarom. Bolo nemysliteľné, aby sa čo i len jeden Slovák vracal z „druhej strany" bez „butilky" lacného alkoholu. Fľaše s čírou tekutinou s rôznofarebnými nálepkami, alebo povestné ukrajinské koňaky boli súčasťou každej batožiny. Žiadna rodinná oslava na „ďalekom východe" sa neobišla bez ukrajinskej vodky. Pivové fľaše používané v komunistickej minulosti stiahli z obehu. Plechové vrchnáčiky vystriedali klasické a liehovary produkovali milióny litrov „pšeničnej". Na Ukrajine sa vodka nalieva do decových pohárov a meria sa na gramy (hramy). Jeden deciliter je 100 gramov. Ak to nezvládate, môžete si dať „detskú" dávku, 50, alebo 25 gramov. Pre kolektívy čašníčka prinesie vodku v krčiažku, no nalievať a piť ju už musíte sami. Tradičné ukrajinské oslavy však majú jednu zvláštnosť. Každý hosť dostane vlastnú pollitrovku a pije podľa svojho tempa. Pôvodné plechové vrchnáčiky na „komunistickej" vodke boli jednorazové. Počítalo sa totiž s tým, že ak sa raz fľaša otvorí, vypije sa až do dna.
Slováci a Ukrajinci si v otázke pitia ihneď našli spoločnú reč. Dá sa povedať, že takmer žiadne pracovné, či spoločenské stretnutie týchto dvoch národov neobíde „na sucho". Rozdiel je azda len v tom, že kým mi ostré zapíjame, Ukrajinci ho zajedajú a to doslova čímkoľvek. Najradšej mäsovými výrobkami, kyslými uhorkami, chlebom, alebo sušenými rybami. Líši sa aj „technika" pitia. Kým nám stačí jeden prípitok, Ukrajinci majú vo zvyku pripíjať stále dookola a vždy si nájdu nejaký dôvod, na ktorý sa oplatí pripiť. Keď sa minú tie rozumné, pripíja sa napríklad na Stalina, krásu hostiteľovej manželky, na rôzne bizardné sviatky, či na politických predstaviteľov. Všetko závisí od hladiny alkoholu v krvi hostí. Najobľúbenejší alkohol našich východných susedov je jednoznačne vodka, alebo „horilka" (pálenka). Obľúbené sú tiež kvalitné ukrajinské koňaky, ktoré sa podávajú s citrónom a cukrom. Citrón býva nakrájaný na plátky a uložený na osobitnom tanieri s cukrom. Vypijete koňak a zajete ocukreným citrónom.
Špeciálnu pozornosť musím venovať pivu. V 90-tych rokoch pivo patrilo medzi najžiadanejšie tovary, ktoré Ukrajinci na Slovensku nakupovali. Mnohé východoslovenské pivovary pred krachom ochránil práve masívny nákup nášho piva, ktoré maloobchodníci vyvážali na Ukrajinu v dodávkach, aj osobných autách. Zaujímavou exotikou pre nich bolo nealkoholické pivo, ktoré sa vtedy na trhu začalo objavovať. Pamätám si prípad, kedy Ukrajinec na Slovensku nakupoval pivo na dcérinu svadbu. Po svadobnom víkende prišiel späť do obchodu a začal strašne vystrájať, že mu predali „vyvetrané" pivo. Priam legendárnou sa stala jeho veta : „ My pili, sikat chodili a v holove sa nekrutilo." (Pili sme, cikali sme, nemali sme v hlave). Jednoducho niečo také, ako pivo bez alkoholu si vtedy nijaký Ukrajinec nevedel predstaviť. Dnes sa situácia veľmi zmenila. Nadnárodné pivné koncerny kúpili väčšinu ukrajinských pivovarov a postavili ich na nohy. Začali vyrábať veľa druhov piva od klasických svetlých, cez tmavé, biele - nefiltrované, až po pivá s ovocnými príchuťami. Okrem toho sa na Ukrajine dobre uchytili aj značky ruského, českého a belgického piva. O ukrajinskom pive sa však medzi znalcami hovorí, že „penu má, farbu má, no piť sa ešte nedá". Osobne si však myslím, že v istých situáciách stačí aj tá farba a pena.